Alpinizmus je tak trocha sadizmus,aneb akcia Hokejka.

Začalo sa to 25.09.09 ráno o 02:00h kedy zazvonil ten buzerandský budík, všade tma ako v rohu počujem ako sa ožrani vonku snažia nájsť svoj dom aby mohli zalomiť.... Kolesá sa pohli ..... niečo ma zdvihlo z postele a už to začalo....,prebudil som sa až za volantom, keď som skoro na križovatke zabudol kam idem....O tretej som naložil Vanyho a tak cesta do Vysokých Tatier ubehla celkom hladko.Všade pekne jasno len naše vŕšky halí hmla a z nej vypadáva voda, všetko je mokré je celkom kosa čiže dobrý dôvod sa otočiť už na parkovisku lanovky do Lomnického sedla.

Je 05:30h a lanovka otvára o 8:30h čiže dobrý nápad vyraziť do hmly peši.Myslím, že práve ,,tá hmla,, nám pomohla zdolať to prevýšenie bez reptania v rýchlom tempe až do Lomnického sedla /2189 mnm./kde sme dali prestávku už v krásnom jesennom slnečnom počasí.

Teraz nastal okamih pravdy, ako sa dostať pod západnú stenu Lomničáku do Teriho kuloáru.V sprievodcovi z internetu niečo píšu že 10 min. smerom na Lomnickú priehybu je zlaňák na 3 dĺžky a tak aj bolo.Vany to bez problému našiel ibaže údaj 10 min. nesedel ani náhodou, treba rátať 20-25 min kým nájdete správného MUŽÍKA potom ste už vyhrali.

Pod prekrásnou stenou sme až o 12:30h čo je dosť neskoro a z tohoto dôvodu sa rýchlo navazujem a začínam liezť líniu totožnú z fotkou Hokejky asi obtiažnosti 3 až 4.Točím hlavou a zakladám, to je ale hustééé, hustéééé, husté rajbas... lišta.. spárka... stienka dost vytláčajúca...ufff že prvá dĺžka.Vany už asi vedel že sme v riti ,teda v Patagonskom lete /7+,8-/ no dole sa nám nechcelo a tak sme to ťahali kým to išlo až kým sme netraverzli vľavo do Čuňasovej cesty 5+/ 6+ kde sme natrafili konečne po 8 dlžkach na super štand.Potom už iba 9 dĺžku k prasačáku a boli sme hore na Jordánke a po pár tempách už na samom peaku Lomničáku /2 632 mnm/ .Tááák a štandy na čokoch sú za nami.

Bolo 17:00h ideálny čas na Horalku a glg vody pred behom dolu cez zostupovú feratu a potom až dolu do Tatranskej Lomnice.Poslednú hodinu sme už slapali po tme pri mesiaci s boľavými nohami.Tak som sa už dlho netešil na parkovisko, kde nás čakalo občerstvenie priamo z kufra auta sa podávala praženica z jesených dubákov od mojej drahej polovičky a liter a pól vody na osobu.Bolo 20:00h a tohtoročné jesenné dobrodružstvo v Tatrách bolo na konci.Doma sme boli už pred pól nocou bohatší o super zážitky.

účastníci:Vany , Apli