08 júla, 2010

Akcia "Letné lezenie vo Vysokých Tatrách" úspešná

Tak ako minulý rok, aj tento rok sme pre pôsobenie našej "výpravy" zvolili "Brnčalku" (Chatu pri zelenom plese). Tak ako býva zvykom, keď sa zíde sedem ľudí,tak sú minimálne tri termíny príchodu a odchodu.




Platilo to aj pre nás, preto prvá časť výpravy v zložení Palo a Ondro dorazila na chatu už vo štvrtok po krásnom krupobití, ktoré sme našťastie videli len z diaľnice. S jeho následkami sme sa stretali ešte 2-3 dni. V piatok sme preto s Ondrom zvolili rozlezenie na dve fázy. Ráno rýchly výšlap od chaty do Jastrabieho sedla z Červenej dolinky a potom pár dĺžok po hrebeni na vrchol Jastrabej veže. Výstup po mokrej skale ako aj zostup po ešte "vysnežených" policiach mal svoje čaro. Poobede sme zamierili na "autobus" pri plese a zopakovali teoretickú prípravu.

Večer dorazila druhá várka "účastníkov zájazdu" - Rado s Tomášom. Počas dôkladneho zoznámenia s prostredím chaty sme si vybrali cesty na sobotu a zvolili ústup na postele, teda tí ktorí sme ich mali :-)
V sobotu ráno sme vyrazili o pol deviatej pod Žeruchove veže. Tomáš s Radom si vybrali cestu na Východnú Ž. vežu pilierom od Klímu a Linharta. Tomáš mal možnosť pohľadať svojho minuloročného frienda :-( Ja s Ondrom sme vybrali tiež Východnú Ž. vežu južným pilierom. Počasie bolo priam ideálne, čo bolo vidieť aj na počte lezcov v doline. Po hlavách sme si neskákali, ale polhodinové čakanie na zlaňák nebol ničím výnimočným. Rado s Tomášom svoju cestu vybúchali vo veľmi slušnom tempe. S Ondrom sme sa zásadne riadili heslom "som pomalý a dlho mi to vydrží" :-). Preto náš príchod na chatu o pol deviatej večer vyprovokoval Tomáša k "záchrannej akcii" a prechádzke do Červenej dolinky.

Medzitým už na chatu dorazila aj rodinka "Malých" v plnom zložení a batohom pampersiek ako bouldermatkou. Večer bol opakovaním predošlého, len v bledo-ružovej a všetci sme sa tešili na nedeľu.
Ráno padlo zásadné rozhodnutie, že aj do tatier sa chodí bouldrovat a nakoľko nebol už nikto ochotný šlapať do doliny, tak sme zamierili ku kameňom okolo plesa. Poobede sa s nami rozlúčili Rado s Tomášom a mi ostatní sme si po vzore malého Ondra išli na pár hodín pospať. Pred večerou sme si ešte urobili výlet ku Bielemu plesu a do Kopského sedla, kde sme nateraz ukončili naše pôsobenie v Tatrách.




V pondelok po celonočnom daždi už len zostup do civilizácie a hurááá domov.

Žiadne komentáre:

Výška členského poplatku pre rok 2020

Výročná členská schôdza Horolezeckého klubu Baník SUB Prievidza na svojom zasadnutí dňa 15.2.2020 určila výšku členských poplatkov pre rok 2...